top of page

San-Zone

Dernière mise à jour : 13 janv. 2020


Mé-Kal, kélèr wi di ?

Sa lèr lévé bayoun !

Pou gèt longèr solèy-la, lonbraz-la la fine désot lamèr ..

Mé-Kal, na ankor dézord déor ?

Na zarboutan dann ron mon zanfan !

Pou bat lalang péy-la, pou démar zamar zot pyédkèr lafine zone..

Mé-Kal, nora manzé zordi ?

Nora sak i rès mon zorkri !

In bout inn, èk in boul lot, pou anpar lazourné talèr..

Lèv aou astèr..

Wi Mémé, m’a pou lévé la

Zis lotan kas kangrinn pou pli mon kor, apré m’a ni koté fwayé kafé

Pou rakont aou mon rèv lanwit..

Mé-kal, ou koné..

Yéroswar konmsi mon kèr la rèt rouvèr

Ali sanm mon léspri la ral vavang ansanm, inn pou gonn lot, tansyon té fébli

Navé d’mékont an paké, koman zépi fané si largamas pou lasézon

Navé ralé-pousé séryé, navé frontri, navé tangaz dann lo viré-tourné Wa di té koman tégor dann bal-maron, ousa latèt té pou di non kan lokor té pou souké

Mé-Kal, ou koné, konmsi mon rèv té pou-d’vré.. M’i rowa, Zanine, Amwin sanm Dada, dobout si tabliyé vespa-la, pou anval lafimé lalwa Larout té fine an ravine, forstan navé galé déboulé dopi ranpar lamin zouvriyé Ousa pasé, in sèl somin pou ginÿ travèrs ziska lakaz, san tonm dann fé Simca saviré si borkoté

Lodèr lavapèr té dann mon trou-d’né Mé-Kal Té koman lamor pou kour dann touf sinpol par karo si zavan kalbasyé

Nadfwa m’i té san m’i té tranm Mémé

Akoz gro pléré Monmon kan nou larivé, son sagrin sitantèlman té si d‘fé

Akoz bann kador oprésé té kour kasyèt dann fon kanal, sansa déryèr lanbordir bordé kann

Nadfwa m’i té ansézi Mémé Sakfwa léko lavil té fé robonm laklos krimozinn-la ziska mon koko pozé

Sakfwa m’i té wa ou lévé, pou mazine sanm out saplé kèl koté zoryé i fé dor Bondyé

Mé 73, févriyé 91, désanm 92, févriyé 12..

Kat bèzman dann lakour-Patèl, lakrwazé zonbri ti-kolon, kiswa travayèr, béklèr-d’klé, somèr atitré

Kat débordman d’kèr ranpli lamizèr, lavévé zot i vé rasé, zot i vé arkilé

Kat désounaz dévèrsé dann somin sitantèlman lakaz té plin

Kat tranmman-d’tèr, koman volkan i savir lalav si lapant, kiswa filao, flèr, sansa lamèr

Kat sézon pou trwa zénérasyon vintan i vé avine dovan, démaliz sigid, dékay losan

Na dézord pou-d’vré vréman Lo pé d’lâm anglasé dovan saroyaz langété, zinnzan, séèrès, tout an misouk, anbarikadé Na tout kalité rézoneman ladan, tout ladi-lafé, wati-watyé galmaté lonèr, galfaté lafirté

Tout lopé ranpli sanm zot mounité, zot doulèr ramasé Na lokont pou vanzé, arvanzé, akoz gro-pléré lotkou la anvalé Na lamor an tiktik dann kwin i vèy, na zétwal pou filé an koma kabosé

Mé-kal, ou koné tousala

Karo péyi-la défwa, wa di son kor lé né pou brilé, san karinm, san dolé pou béni son tizon-d’pyé

Wa di son kot pou ankès lam lamèr siklone la séré ziskatan lozyé la pèté sanm in zékli d’van salé

Wa di son bouzaron an mok malanbaré dann révolisyon, akoz son larson té pyondindé Wa di son zanfan, pankor fini tir dolé dann tété, lé pliyé, ravazé, sanm lamour zot i rod anparé

Wa di sa in térin malézé, ousa groblan-la pou kontinyé kolonizé, méné si méné

Swasant-douz-an départmantalité sétané

Swasant-douz-an bagou pou toy lamoulir lavarang angansé

Ousa ti-pwason-la dann bokal i rod pou aprann nazé Swasant-douz-an, ousa son badri anséré sou somiz i aspèr volvolé

Pou trikot in siyon sanm fangok son pépé la fé kado avan alé

Robélyon, saminm défwa wi vé di

Mé sabouk-la i fyak pou rodrès lopé (bann pa kapab war lamin i done azot manzé)

Akoz ryink saminm zot i koné, saboulé, déboulé, apropté, fout blaké

Pou lizine, pou karousèl manzé i fé tourn latèt bann fé-folé

Pou tapi déroulé sou larou anzolivé, kinmsa galé sanm lamèr i ginÿ arpi anparé

Akoz azot minm Granmèt konsésyoné, i fane kontromèt dann lanvolop zélèksyon-ansouké

Mé-Kal

Aou, amwin, n’i koné na batay dann lilèt-la dopi tan-p’ti

N’i koné dopi dovan lotèl lanvizazaz Abèl sanm Kain dann zot kotri-konté

Akoz-samin somanké mon rèv lanwit-la i fini pa ravaz tout toulézour m’i lèv

Gèt aou, koman zordi ankor, karant-sink-an apré Domoun an poundyak, koman lisyol ankosté pou sèy ras in libèrté

Kansa nora larényon dann nout rondisman Mé-Kal ?

Alé, lèv aou mon zanfan, kafé fine sofé Ou lapou ronf si mon zépol dopi lèr, out grandèr.. Mèt out zilé

Labézwin fondasyon dann fon-la

É akout byin kosa Mémé i di aou

Fouzèr i mont lopwin son Monmon lapa in zanfan an foutan Li pou aprann énèt Bli pa, pa bézwin kasé-brizé pou ni in Moun sarzé sanm Solèy

(Lao-2018-11-25-San-Zone)


14 vues0 commentaire

Posts récents

Voir tout
bottom of page